Ďakujem slovenskému filmovému priemyslu!

Autor: Dominika Izoldova | 28.6.2012 o 15:45 | Karma článku: 8,73 | Prečítané:  937x

Ďakujem všetkým slovenským režisérom za filmy o drogovo, či inak závislých, o alkoholikoch, o homosexuáloch, homosexuálnych trojuholníkoch, atď..  Ďakujem všetkým súkromným televíznym spoločnostiam za reality show typu „Extrémne rodiny“,  „Hotel Paradise“, „Farmár hľadá ženu“ a podobne.  Ďakujem televíznym spoločnostiam za “plnohodnotné” slovenské seriály,  ktorými nás kŕmia a presviedčajú, ako veľmi podporujú slovenský filmový priemysel.

 

 

Každý nám chce ukázať, aký je v skutočnosti svet v ktorom žijeme. Akoby si títo ľudia mysleli, že  nevidíme, čo sa okolo nás deje. Akoby sme  nepozerali správy, nečítali noviny,  nesurfovali na  internete. Akoby sme  MY všetci sedeli izolovaní v  nejakej bubline a  snívali svoj sen z ktorého nás chcú prebudiť.

Mladí slovenskí režiséri chcú byť veľmi intelektuálni, tvoriť filmy s hlbokou myšlienkou.  Chcú ukázať čo najviac detailov (čím nepríjemnejších tým lepšie). Chcú byť čo najviac kontroverznejší, aby si ich média všimli, písali o nich a stali sa slávnymi. O tomto má byť slovenský filmový svet? Asi áno.

Musím sa priznať, veľmi sa čudujem českým režisérom, že produkujú samé komédie. Prečo to robia? Nie sú intelektuálne,  nie sú kontroverzné. Keďže žijeme v takom pohnutom svete,  kde všade okolo nás sú len drogy, alkohol, homosexualita a násilie, prečo tento svet prifarbujú jednoduchými komédiami? Prečo vyvolávajú v ľuďoch úsmev, radosť, či pocit šťastia?

A predstavte si to prekvapenie, sály kín sú pri týchto „filmových brakoch“ vypredané.  Ľudia sa vracajú a chcú ich vidieť znova a znova.

Slovensky filmový priemysel zabudol na  obyčajného diváka/človeka. Na diváka, ktorý je každodenne vystavený stresu, vysokému pracovnému nasadeniu, tragickým správam, ktoré sa na  neho hrnú zo všetkých strán. Na diváka, ktorý sa túži na  chvíľu odosobniť, zabudnúť na  každodenné povinnosti  a oddýchnuť si  pri dobrom a nenáročnom filme.

To by bol pocit,  keby sme  si mohli pozrieť novú kvalitnú slovenskú  rozprávku, komédiu alebo celovečerný film (stačí jeden za dva roky).  Už ma nebaví každé Vianoce pozerať rozprávky a komédie zo 60-tych, 70-tych a 80-tych rokov. Naozaj už nie je možné prekonať “Tri oriešky pre Popolušku”, alebo “ Popolvára”, alebo “Jak vytrhnout velrybe stoličku”?

Investovaním do nekonečných seriálov a  prihlúplych reality show to naozaj ani nikdy možné nebude.

Aké by to bolo pekné odpútať ľudí od reality, vyčariť im úsmev na tvári a darovať im niekoľko šťastných chvíľ. Ale  už zas snívam.... musím sa zobudiť do sivej a tmavej reality.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?